Obsah

Pamiatková rezervácia v obci Plavecký Peter

 

Vláda Slovenskej republiky vyhlásila podľa § 5 zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti pamiatkovú rezerváciu v obci Plavecký Peter (nariadenie vlády SR č. 236/1990 z 23. 5. 1990). Nová pamiatková rezervácia reprezentuje ľudové staviteľstvo z hliny, ktoré bolo v minulosti rozšírené na rovinatom južnom a západnom Slovensku, ako protiklad drevených dedín hornatého slovenského severu.

Obec Plavecký Peter leží na severovýchode Záhorskej nížiny na úpätí Malých Karpát, 31 kilometrov severovýchodne od Malaciek. Podľa názvu sa usudzuje, že obec vznikla v 11. - 12. storočí, keď konali Polovci strážnu službu na pohraničnom území Uhorského štátu. Poddanská poľnohospodárska obec patrila do panstva Plavec - Malacky v bratislavskej župe. Dnes patrí do okresu Senica.

Z hľadiska sídelného typu je Plavecký Peter hromadnou dedinou. Staré jadro obce tvorí dvojradová cestná dedina, ktorá sa uprostred šošovkovite rozširuje okolo kostola. Zástavba roľníckych dvorov je jednostranná, pozdĺžnou osou orientovaná kolmo ku komunikácii, vpredu je dom, za ním je hospodárska budova s maštaľou a úkolom (šopou) s chlievmi. Na záhumní stála stodola. Hospodársky trakt organicky nadväzuje na obytný trakt. Táto charakteristická organizácia roľníckej usadlosti je známa z celého západného Slovenska a má veľmi starú tradíciu. V obci sa vyskytujú aj tzv. dlhé dvory, v ktorých sú za sebou postavené dva (v jednom prípade tri) domy s príslušnými hospodárskymi stavbami. Vznik dlhých dvorov podmienila tereziánska regulácia, ktorá s definitívnou platnosťou stanovila rozsah obecného intravilánu a znemožnila jeho rozširovanie. Zemepán natrvalo stanovil v urbári počet domových gruntov, mimo ktorých sa nesmelo stavať. Usadlosti sa preto delili po dĺžke. Keď už boli také úzke, že sa takto deliť nedali, delili sa naprieč. Tak vznikli spoločné viacbytové, tzv. dlhé dvory. V minulosti tvorili domy postavené v dlhých dvoroch v Plaveckom Petri asi tretinu domového fondu.

Základným stavebným materiálom je nepálená tehla, pričom spodná časť stien (približne do výšky 60 - 80 cm, niekedy až po spodný okraj okna) je vymurovaná z kameňa. Predchodcom tehlových domov boli domy stavané z hlinených „válkov". Archívny prameň už k roku 1785 uvádza, že domy v Plaveckom Petri boli murované. Hlina bola ľahko prístupným stavebným materiálom najmä po vydaní dekrétu v roku 1819, v ktorom sa povoľovalo poddaným vyrábať na svojich pozemkoch tehly pre svoju potrebu i na predaj. Po roku 1855 sa pri komasáciách vydelili v každej obci štrkoviská, hliniská a kameňolomy, ktoré sa stali vlastníctvom obecného urbariátu.

Murované steny sú omazané hlinou a nabielené vápnom. Omietka je ochranou hlineného muriva i dekoratívnym prostriedkom na vytváranie štukových šambrán okolo okien, kvádrovania na nárožiach, zuborezu pod rímsou atď.

Sedlová strecha má do ulice murovaný štít. Štít od čelnej steny oddeľuje rímsa pokrytá jedným radom škridiel. Viaceré domy majú štít ozdobne barokovo alebo klasicisticky profilovaný. Pôvodné slamené strechy boli valbové. No už v roku 1910 prevládala na Záhorí škridla ako krytina obytných domov. Dnes už nenájdeme v Plaveckom Petri ani jeden objekt pokrytý pôvodnou slamenou krytinou.

Výzdoba domu sa rozvinula i na riešení vstupu do domu, časté je dekoratívne stvárnené predsunuté ostenie dverí, tzv. výpustok.

Ľudové domy sú troj- a štvorpriestorové, s radením priestorov za sebou: izba - sieň - komora, resp. izba - sieň - zadná izba - komora. V sieni s funkciou čiernej kuchyne bol v zadnej časti na strane od prednej izby veľký otvorený komín, pod ktorým boli čeľuste pece stojacej v prednej izbe, ohnisko, na ktorom sa varilo na otvorenom ohni a neskôr pribudol sporák. Pôvodný vykurovací systém sa dodnes zachoval už len v niekoľkých domoch (v neúplnom stave). Vmnohých objektoch sú zachované pôvodné drevené trámové stropy, časté je datovanie domov na prievlaku.

Nová výstavba domov na štvorcovom pôdoryse s plochými strechami je situovaná prevažne mimo starého jadra obce.

Obec postihli v minulosti veľké požiare, napr. v roku 1709 za Rákoczyho povstania, neskôr v roku 1776, viaceré v 2. polovici 19. storočia. Pri poslednom veľkom požiari v roku 1947 zhorela štvrtina domov. Napriek tomu sme vyhodnotením súčasného stavebného fondu starého jadra Plaveckého Petra zistili, že 80 % domov je starších ako 50 rokov, väčšinou boli postavené pred rokom 1900. 28 % fondu má pamiatkovú hodnotu, t. j. majú zachované všetky podstatné znaky ľudových stavieb regiónu a ako dokument stavebného vývoja slovenských dedín spĺňajú kritériá pre vyhlásenie za kultúrne pamiatky (v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok je zatiaľ zapísaný len jeden dom). Veľkú časť stavebného fondu na území pamiatkovej rezervácie - 53 percent - tvoria domy, ktoré sú čiastočne zmodernizované, celkove však svojou hmotou a proporciami vytvárajú vhodné prostredie pre pamiatkové objekty.

Predmetom ochrany a pamiatkovej starostlivosti je historický sídelný útvar ako celok - historický pôdorys, hmotová a priestorová štruktúra zástavby, pamiatky ľudovej architektúry (stavby obytné i hospodárske) v starom jadre obce i prestavané objekty ľud. architektúry, ktoré vytvárajú s kostolom a prícestnými sakrálnymi plastikami historické prostredie.

Objekty ľudovej architektúry obýva staršia generácia a nové uplatnenie získavajú ako rekreačné obydlia mestského človeka. Plavecký Peter je zaradený v rámci rajonizácie cestovného ruchu medzi rekreačné dediny. Okolité prírodné prostredie poskytuje predpoklady na rozvoj individuálnej chalupárskej rekreácie. Už dnes 16 objektov v obci slúži ako rekreačné chalupy. Z uvedeného jednoznačne vyplýva perspektívne využívanie kultúrnych pamiatok na turisticko-rekreačné účely. V priestore rezervácie treba ponechať i obytnú funkciu, na ktorú sa budú využívať novostavby a staršie zmodernizované domy. Predpokladom zosúladenia požiadaviek pamiatkovej starostlivosti s každodenným životom obyvateľov obce je diferencovaný prístup k jednotlivým objektom podľa ich kultúrnej hodnoty.

Ľudová architektúra v obci Plavecký Peter reprezentuje ojedinele zachovaný komplex typických západoslovenských stavieb. Obec je dokumentom stavebného vývoja slovenských dedín, ktorý formovali nielen prírodné podmienky, ale i hospodárske a právne pomery minulosti. Zachovaná urbanistická štruktúra a architektonický výraz celého súboru je súčasťou nášho národného kultúrneho dedičstva. Kompozícia starého vidieckeho sídla je dokumentom spôsobu života našich predkov, ich tvorivého nadania a schopností a zároveň hodnotnou súčasťou nášho životného prostredia. Cieľom vyhlásenia pamiatkovej rezervácie je vytvoriť predpoklady pre trvalú systematickú a účinnú ochranu jednotlivých objektov a predovšetkým sídelného útvaru ako celku.

 

Použitá literatúra: "Pamiatky a súčasnosť", číslo 5-6/90, ročník I (XXI)